„Pobrali jí její pěkné šaty,
oblékly jí šedivou obnošenou kytli
a daly jí dřeváky.“
Cinder, Popoluška ako žiadna iná! V modernej dobe Facebooku, vesmírnych pristátí či pokusoch vytvoriť prvotriednu umelú inteligenciu, išla aj stará dobrá rozprávka s dobou a vznikla Cinder od Marissy Meyer. Tá nám vo svojej štyristostranovej knihe predstavuje úplne novú a nikde neodkukanú Popolušku, ktorá vás zaručene dostane na kolená.
Vo svet, ktorý sa snaží udržať mier po 4. svetovej vojne, ľudia žijú s kyborgmi, androidmi a Mesiac obývajú Měsíčňani. Zároveň už desaťročie bojujú proti neliečiteľnej letumóze, moru, ktorý zabíja príbuzných, priateľov i susedov.
V tomto svete žije aj šestnásťročná Linh Cinder, kyborg s protetickou nohou a rukou. Cinder musí otročiť pre nevlastnú matku, ktorá ju berie skôr ako majetok než človeka a zmieriť sa so životom, že nikam nezapadá. Avšak vďaka tomu, že je najlepšou mechaničkou v celom Novom Pekingu, sa pri jej stánku naraz objaví korunný princ Východného spoločenstva Kai s pokazeným androidom. Ten musí byť opravený do výročného plesu, pretože je to „otázka národnej bezpečnosti“.
Cinder je rozhodnutá princovho kyborga opraviť stoj čo stoj, no všetko sa zmení, keď jej nevlastná sestra Pivoňka ochorie na letumózu. Macocha, domnievajúc sa, že práve Cinder môže za jej nákazu, ju pošle ako pokusného králika na testovanie lieku proti tejto chorobe. Cinder má pocit, že jej život skončil, keď ako zázrakom chorobu porazí, čo vyvolá otázky...
Príbeh, ktorý autorka vytvorila, mňa osobne veľmi zaujal. Aj keď pri prečítaní anotácie som bola skeptická - popoluška kyborgom? To snáď nemyslí vážne! – Lenže myslela a tak sa nám dostala do rúk skutočne bravúrne vymyslená sci-fi, ktorá prebrala z pôvodnej rozprávky bratov Grimmovcov len základnú koncepciu. Zvyšok sú nápady autorky, ktoré poskladala do kvalitného príbehu plnom robotov, lietajúcich strojov, nebezpečných Měsíčňanov či smrteľnej choroby. A uprostred toho všetkého sa vynára náklonnosť, ktorá sa pomaly začína formovať medzi princom a mechaničkou.
I keď ma osobne prekvapilo – samozrejme, v dobrom slova zmysle - že si autorka zvolila za základ svojej knihy Áziu, presnejšie územie dnešnej Činy. V príbehu sa však objavujú východné zvyky len zriedka a najviac je to znať na menách postáv.
Celí príbeh je zároveň opradený vtipnými situáciami, ktoré nenechajú strnulé žiadne ústa. A koniec je taký šokujúci, že čitateľ sa musí tešiť na pokračovanie.
Vek hlavnej hrdinky hovorí, že kniha by mala byť určená tínedžerom. No nič sa nestane, ak si ju prečíta aj niekto starší – upútať môže skutočne široké publikum.
Hodnotenie: 5 z 5
Marissa Meyer sa narodila v Tacome, štáte Washington. Navštevovala Pacific Lutheran University, odkiaľ má titul z odboru tvorivého písania. Nejakú dobu pracovala ako knižná redaktorka a písala fan fiction Sailor Moon pod pseudonymom Alicia Blade. Vďaka tomu sa zdokonalila v písaní, fanúšikovia jej poskytovali okamžitú spätnú väzbu i kritiku. V roku 2008 sa zúčastnila NaNoWriMo, kde napísala príbeh o futuristickom Kocúrovi v čižmách. V roku 2012 jej vyšla prvá kniha z Mesačných kroník, Cinder, ktorá sa stala bestsellerom v New York Times.
Rozsudok: Originál z USA je
veľmi pekný a to isté si zjavne myslelo aj Španielsko, aj keď topánkam
dalo inú farbu. Čo sa nedá povedať o ich ďalšej verzii, ktorá síce pôsobí
istým spôsobom elegantne, ale pri lepšom pohľade ide len o bábku na
stoličke. Švédi mali podobný nápad a zvolili si barbínu? porcelánovú
bábiku? Nie som schopná to presne identifikovať, každopádne je to na hrane. Nemecko
sa tentoraz pochlapilo a ich prvá obálka sa skutočne vyšvihla. Okrem názvu
(ktorý som radšej ani nehodila do prekladača v obave, čo vyskočí). Ich
druhá obálka je však úplným fiaskom a človek by si pri pohľade na ňu ani
nepomyslel, že ide o fantasy/sci-fi dielo súčasnej autorky. Rusko. Ich
obálka mi pripomína staré ruské pesničky a velikánov ako Tolstoj, Puškin a i.
A teraz prichádza moja najväčšia depresia z Portugalska – totálny denník
Anny Frankovej alebo niečoho podobného odohrávajúceho sa počas svetovej vojny.
Thajsko a Vietnam prišli s podobným nápadom, len Thajsku sa podarilo
zrealizovať ho oveľa krajšie. Pokojne by
sa dalo povedať, že po origináli, je to tá najkrajšia obálka. Posledná je z Kórei,
ktorá priniesla pre mňa sklamanie v podobe kreslenej obálky, navyše s drevenou
nohou! Celkový dojem z obálok ma preto núti spýtať sa, či niektorí grafici
vôbec vedeli o čom tá kniha vlastne je.
Prečítajte si recenziu aj na druhú knihu Mesačních kroník - Scarlet.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára