V tej chvíli sa všetko zbehlo ako v spomalenom filme. Predo mnou sa objavilo obrovské telo a tvár zeleného Frankensteina...
5.podmienka –
Kapitola musí obsahovať vtipný okamih, preladíme na ľahšiu notu
Ráno ma prebudilo plesnutie
dverí. Celá dolámaná som sa pomrvila na gauči a unavene si pretrela oči.
Pozrela som dookola, ale Edwarda som nikde nevidela. Vstala som a zívla.
Odšuchtala som sa k schodom a ocitla sa na chodbe. „Edward?“ zvolala
som do domu a hlas sa mi lámal. Prešla som na verandu, no okrem
rozpúšťajúcich sa mrakov, odhaľujúcich jasné nebo, tam nebol žiadny pohyb. Keď
odrazu čosi buchlo v kuchyni. Po chrbte mi prešiel mráz. Okamžite som
vytriezvela zo spánku. Pomaly a nečujne ako myška, som sa vrátila do
obývačky a nazrela cez pootvorené dvere do kuchyne. Nič som však nevidela.
Postavila som sa pred dvere a položila na ne ruku. Lenže skôr, ako
som ich stihla otvoriť, otvoril ich ktosi z druhej strany.
V tej chvíli sa všetko
zbehlo ako v spomalenom filme. Predo mnou sa objavilo obrovské telo
a tvár zeleného Frankensteina. Vykríkla som od ľaku. Neznáma príšera
nadvihla ruky a chcela niečo povedať. Z jej úst však vyšlo len
mrmlanie. To ma ešte viac vydesilo. Prešuchla som sa popod jeho ruky
a schytila prvú vec, ktorá mi bola po ruke. Hodila som do neho vázu
s kvetinami, on sa však len uhol. Opäť sa snažil niečo povedať, ale bola
som taká vydesená, že som nedokázala zastaviť svoj krik. Vzala som panvicu
a tresla o do hlavy. Ale namiesto polomŕtvoly, však jeho tvár
zanechala na panvici odtlačok. Skríkla som a pustila ju na zem. Ruky sa mi
triasli, ledva som si ich dokázala pritlačiť k vlastným očiam, aby som
nevidela jeho tvár. Pripadala som si ako blondínka z nízkorozpočtového
hororu. Keď sa ma tá potvora dotkla, cítila som, ako sa mi kamenejú ruky
a moje vzlyky preťal ďalší výkrik.
„Dočerta, upokoj sa!“ ozval
sa hromový hlas a ja som zamrzla na mieste. Prestala som sa triasť
a ukončila tie divné zvuky, vychádzajúce z mojich úst. Ale bála som
sa otvoriť oči. Tváre sa mi odrazu dotkli chladné ruky a odtiahli tie
moje. Predo mnou už nebol Frankenstein, ale normálny chalan.
Tvár mal veľkú ako svoje
telo. Zlaté oči mu svietili na bledej pokožke a čierne vlasy mu dodávali
hrozivý výraz. Ten však zjemňoval široký úsmev, ktorý sa k nemu naozaj
hodil. Aj keď odhaľoval dva rady belasých zubov.
„Prepáč, nechcel som ťa vyľakať.
Volám sa Emmett, ale ten úder si si mohla naozaj odpustiť.“ Zasmial sa
a pošúchal si čelo. Pozrela som na panvicu, ktorá skončila na zemi
a ohúrene pozrela na Emmetta. Na moju nevyslovenú otázku okamžite
odpovedal. „Asi je to šmejd od Číňanov.“ Kopol do panvice a tá odletela na
druhý koniec kuchyne. „A ty si kto?“ opýtal sa ma a odpútal tak moju
pozornosť od toho kúska zničeného kovu.
„Isabella Swanová, ale stačí
Bella,“ usmiala som sa a podala mu ruku. Bol to skôr inštinkt alebo lepšie
povedané, dobrá výchova.
„Aha, takže to ty si to
dievča, o ktorom môj brat stále básni. Som rád, že ťa konečne spoznávam.“
Uklonil sa a ako v starom filme, mi vtisol na ruku letmý bozk. Začervenala
som sa. „A kdeže je?“ chcel vedieť. Ja som však len pokrčila plecami
a pozrela na jeho masku na zemi.
„Na čo ti vlastne bola tá
maska?“
„Och toto? Bol som na
karnevale v Riu. Aj keď, aj ty vyzeráš, akoby si išla priamo odtiaľ.“
Zaškeril sa a ešte viac mi postrapatil vlasy. Mal pravdu, musela som
vyzerať hrozne.
„Tak ja radšej pôjdem. Skôr
než ma niekto uvidí,“ usmiala som sa a nesmelo si to namierila späť do
obývačky. Za sebou som ešte počula, ako Emmett vykríkol:
„Teplo sa obleč a potom
príď von. Hráme baseball, bude sranda.“
No tak to určite bude,
pomyslela som si a vošla do izby. Nebola som práve nadaná na športy.
Vlastne som mala problém prejsť aj z jeden strany cesty na druhú, aby som
nezakopla o vlastné nohy. Bola som proste magnet na pády a problémy.
A mala som trochu pochybnosti o tom, ako dopadne tento baseball.
Na Emmettov príraz som si
obliekla to najteplejšie, čo som našla v Edwardovej izbe – starý sveter
a jeansy, ktoré na mne viseli ako na bábke. Vlasy som si stiahla do uzla
na temene hlavy a tvár si opláchla studenou vodou. Keď som vyšla
z kúpeľne, vonku už pršalo. Prekvapene som vyšla pred dom. Chcela som
vedieť, ako chcú hrať baseball v daždi.
Ale ako som si všimla, darilo sa im to.
Edward, jeho rodičia a ďalší
traja neznámi, už stáli na svojich miestach v pásikavých dresoch
a Edward rozohrával. Prekvapene ma nadhodilo, keď sa pálka dotkla loptičky
a ozval sa hrom. Ale nie. Až potom som si uvedomila, že to nemohol byť
hrom. Obloha bola jasná ako v slnečný deň a široko ďaleko nebol ani
obláčik. Bol to ten odpal. To pálka narážajúca na malú loptičku vydala tak
ohlušujúci zvuk. Pozrela som opäť na Edwarda, ale ten sa mi strácal pred očami
a vytváral len šmuhu. Nemohla som uveriť, aký je rýchly. Otvorila som ústa
a kráčala k nim. Keď po mne ktosi skočil.
Skotúľala som sa k zemi
a skončila na tvrdom tele Emmetta. Ten sa neudržal od smiechu. „Prepáč,
myslel som, že si loptička.“
„Emmett!“ skríkol Edward
a behom stotiny sekundy bol pri mne. Vzal ma za ruku a zodvihol na
nohy. „Dočerta, Emmett! Si normálny? Čo ak by si ju rozpučil?“ hneval sa
a z úst mu vychádzalo jedno vrčanie za druhým. Pozrel na mňa
a nadvihol mi bradu. „Si v poriadku?“ pýtal sa ma vážnym hlasom, ale
ja som nedokázala zadržať úsmev. Chudák Emmett.
„Ale áno, nebuď na neho taký
zlý. Nič sa mi nestalo.“
„Tak vidíš braček.“ Emm
vstal a tresol svojho brata do ramena takou silou, až to zadunelo. Myslela
som, že Edward odletí k zemi, on to však ustál a vrhol na menovaného
zlostný pohľad. „Ale no, nebuď taký tvrdý. Svojej priateľke by si sa mohol
prestať páčiť a potom... Vlastne, Bella, vieš, kde ma potom nájdeš.
A môžeme pokračovať v tom z kuchyne.“ Mrkol na mňa a ja som
opäť ostala červená ako čili paprička. Potom sa vytratil a nechal ma, nech
to Edwardovi vysvetlím sama.
„Edward, nie je to úplne tak
ako to vyzerá,“ začala som nervózne. Nadvihol obočie pri slovách „nie je to
úplne tak“. Nesmelo som sa usmiala a nervózne prešliapla na mieste. „Teda,
ja... Keď som vstala išla som sa pozrieť kde si. Lenže v kuchyni niečo
buchlo, tak som sa tam išla pozrieť. A bol tam Emmett v maske
Frankensteina. Vydesil ma a tak som ho udrela panvicou po hlave lenže on
neomdlel a na panvici zostal odtlačok jeho tváre,“ vysvetlila som na jeden
dych. Keď to Edward konečne pochopil, fľochol na svojho brata nepríjemný
pohľad. Opäť sa ozvalo to tresnutie a mňa zase nadhodilo. Bolo načase, aby
mi Edward vysvetlil pár drobností.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára