Hurikán ~ december 2017 ~

2 Comments

Milí čitatelia!
Zoznámte sa s Hurikánom – čo blog rozhodne neminie! Je to nový článok, ktorý bude vychádzať raz do mesiaca, najskôr na začiatku mesiaca, a budem vám v ňom prinášať ciele pre daný mesiac, čo sa týka poviedok, a poviem i niečo zo svojho života. Dúfam, že sa vám Hurikán bude páčiť a nájdete v ňom všetky potrebné informácie, ktoré vás zaujímajú!


Je tu koniec roka a ja som si povedala, že by som mala mať to svedomie napísať aspoň posledný Hurikán (v tomto roku). Túto časť som na začiatku pomenovala Zo života autora a vždy som sa vám snažila aspoň v skratke vysvetliť, čo sa mi za ten mesiac deje, aby ste pochopili, prečo pridávam tak pomaly ak vôbec. No teraz... Kde vôbec začať?
Vezmem to rýchlo a v skratke.
Aktuálne som sa zaradila medzi tvrdo pracujúcu populáciu našej spoločnosti. Pracujem na semny, nepretržite, takže z roboty chodím domov každý deň unavená a keď náhodou nie som unavená, tak rovno spím. Môj voľný čas teraz pozostáva z cca 6 voľných dní za mesiac a tých pár hodín pred či po práci, v ktorých nespím alebo necestujem hore-dole.
Čo sa týka školy, stále som študentka. Drsné, čo? Minulý rok som neprešla zo svojou bakalárkou, takže som do toho vložila ďalšie nervy, zaplatila si medziročník a vrhla sa do písania na úplne novú tému. Máme tu december a ja to potrebujem mať do polovice apríla a to už aj vytlačené a odovzdané. Ak sa vám zdá ten čas šialený, tak si môžete potriasť ruky s mojou školiteľkou, ktorá sa ma počas konzultácie na rovinu spýtala, ako to chcem vlastne stihnúť. (motivácia ala slovenské školstvo!)
Aby toho nebolo málo, tesne pred týmto fiaskom som nezvládla prímačky na univerzitu. Bola som na dvoch skúškach – prímačky k prvej boli čistý zabijak a vhodné na demotiváciu, pri druhej mi chýbal bod na postup do ďalšieho kola. No neporazilo by vás?
Ako som už spomínala, teraz mám prácu, ale chcem sa vrátiť ešte o pol roka dozadu, aby ste lepšie pochopili, prečo som sa k písaniu dostala až teraz.
Keď už som vedela, že ma čaká medziročník, snažila som sa nájsť si hneď prácu, a to ešte pred letom. Bola som asi na šiestich/siedmich pohovoroch počas jedného mesiaca, no všetky ma len viac a viac deprimovali. A to hlavne z jedného jediného dôvodu – nikam ma vtedy nevzali. Človek sa pri takých devastačných zraneniach začína pýtať sám seba, kam vlastne v tomto svete patrí a prečo ho nikam nechcú. To som až taká hrozná? A to úplne vo všetkom?
S tých udalostí dostávam stále peknú depresiu, len čo si na to spomeniem. No netreba byť ponorený do minulosti a snažím sa ostať pozitíva – veci skúsiť znovu a urobiť všetko inak. Lepšie.
Takže, môj aktuálny stav? Pracujúca. Píšem bakalárku. Pripravujem sa na prímačky. Učím sa angličtinu. Snažím sa udržovať kontakt so svojimi priateľmi. Pripravujem si pre vás veľké prekvapenie na budúci rok. Píšem Americkú Univerzitu. A niekde medzi tým sa snažím nadýchnuť. 


K poviedkam toho naozaj tento mesiac nemám veľmi čo povedať. Americká Univerzita sa len teraz pohla znovu dopredu a aj keď by som si priala, aby sa kapitoly pridávali rýchlejšie, nejdem radšej nič sľubovať. Medzičasom nám ostatné rozpísané poviedky zamrzli úplne. Či sa dostanem niekedy k ich pokračovaniu? Áno, chcela by som. Ale bude to ešte tento rok? Nemyslím si.
Čo sa však týka Americkej Univerzity, chcem vám už v predstihu oznámiť jedno rozhodnutie, aby som vám potom nespôsobila infarkt. Nebojte sa, nie je to nič hrozné. Myslím. Uvažovala som o ňom už pred rokom, potom som ho zamietala, no teraz už viem, že to tak chcem.
Po dokončení Americkej Univerzity mám pripravený príbeh ešte na ďalšie dve série. Druhá séria bude kratučká, nebude obsahovať viac ako 10/15 kapitol. Tretia séria však bude obsiahlejšia, aj keď nie taká ako prvá, a bude sa zameriavať na hlavnú dvojicu a Acheronov posledný rok na univerzite. Ako som už povedala, príbeh je pripravený až do samotného konca, už to stačí len napísať.
Nikto si teraz istotne povie, že ďalšie dve série sú zbytočné, keď už teraz pridávam kapitoly tak nariedko. Áno, dalo by sa to tvrdiť. Aj z toho dôvodu som sa tohto nápadu chcela najskôr vzdať, no po hlbšom zvážení som sa rozhodla tak neurobiť. Nikoho z vás nebudem nútiť, aby sa do čítania ďalších sérií púšťal. Prvá séria totiž skončí relatívne uzatvorená. Či už to budete čítať alebo nie je preto vaša vec. Ja vás do toho nútiť nebudem a brániť už vôbec nie. Len dúfam, že to prijmete aspoň spoly tak pozitívne, ako doposiaľ celú poviedku.


Heslo mesiaca
„Buď chceš alebo nechceš. Všetko ostatné sú KECY!“
~ Hurikán ~

Stanka

2 komentáre:

  1. Unknown2. decembra 2017 o 11:06

    Urcite si prečtu i dalsi dve serie. Americka Univerzita me nadchla jako zadna jina vzdy ji ctu ze zatajenym dechem.

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Sora-nee25. decembra 2017 o 19:22

    Jednoznačne máš moju plnú podporu pri písaní nových sérií. :) Už som si na to zriedkavé potešenie, ktoré som vždy pocítila po zistení, že už si napísala novú kapitolu, tak zvykla, že si už ani neviem predstaviť, že by som v tomto svete mala fungovať bez nich...
    A si strašne silná, že to všetko takto zvládaš... Byť na tvojom mieste, tak už dávno by som niekde ležala zrútená na zemi.
    No, dúfam, že sa ti v novej práci darí, držím palce so všetkým. :)

    P.S. Inak si sa nejako rozšupla s novými kapitolami! Úplne najkrajší darček! ^.^ Ďakujem!! (Acheron so Sophie sú úplne zlatí, kyuu..)

    OdpovedaťOdstrániť