Originálny
názov: Escape From Camp 14
Autor: Blaine
Harden
Slovenské
vydanie: 2012, Tatran
Po
2. svetovej vojne, keď bol Kórejský polostrov okupovaný Sovietskym zväzom zo
severu a Spojenými štátmi z juhu, sa v roku 1945 polostrov rozdelil
demilitarizovanou zónou, ktorá nadobro rozdelila rodiny i územie do dvoch
krajín. A zatiaľ, čo sa z juhu stala prosperujúca Kórejská republika,
zo severnej časti sa stala komunistická krajina.
Kim
Čong-un, vypasený tretí syn „Milovaného
vodcu“ Kim Čong-ila, po ktorom prebral vodcovské žezlo v roku 2011, získal
vzdelanie vo Švajčiarsku. Potom študoval na univerzite v KĽDR
a v roku 2010 ho vymenovali za generála s vyznamenaním štyroch
hviezdičiek bez akýchkoľvek skúseností z boja. Komunistický princ pritom
dostal všetko, po čom v život zatúžil. Aj preto je Kim Čong-un
v drsnom protiklade s jeho rovesníkom Šin In-gunom.
Šin
sa narodil v politickom pracovnom tábore, v tábore číslo 14 –
severokórejskými utečencami popisovanom ako najhoršom tábore v Severnej
Kórei. Pre prehrešky jeho strýkov sa celá jeho rodina ocitla v nemilosti. A keďže
je „zlo treba vykoreniť v troch
generáciách“ Šin nikdy nepoznal význam slov láska, priateľstvo či šťastie.
Za elektrickým plotom boli informácie o vláde, Milovanom vodcovi či o veľkom nepriateľovi za morom – Amerike,
nepodstatné. Jediné, čo bolo dôležité, bol pud prežitia.
Šinovými
učiteľmi boli vojaci, ktorí mlátili, znásilňovali a zabíjali. No zároveň
to boli jediní ľudia, ktorí mu pri pravidelnom donášaní mohli zabezpečiť misku
jedla navyše. A tak sa Šin podriadil pravidlám tábora a donášal – na
matku, otca, brata, na spolužiakov i na ostatných väzňov. To, čo by sme
v bežnom svete nesporne odsúdili, bolo i je v KĽDR súčasťou bežného
života.
Šin
nebol ešte dospelý, keď ho mučili, keď sledoval popravu matky
a brata, keď ich udal. Nebol dospelý ani keď sa stal súčasťou pracujúcich
robotníkov. Jeho život sa vliekol deň za dňom, ktoré boli vždy rovnaké, vždy
bolestivé a plné hladu. Šin nikdy nepomýšľal na útek, pretože o vonkajšom
svete vôbec nič nevedel. Prvýkrát sa odvážil to slovo vysloviť až v roku 2004,
nakrátko potom, čo stretol Pak Jong-čchola. Muža, ktorý bol iný ako všetci
ostatní spoluväzni. Muža, ktorý mu rozprával o pečenom mäse
a lahodných jedlách, o ktorých mohol Šin snívať, až ho nakoniec
podnietili k úteku. A o pár rokov neskôr Šin, ktorý ku slobode
prešiel ešte dlhú cestu, povedal:
„Ešte stále som v štádiu
vývoja človeka zo zvieraťa. Ide to veľmi, veľmi pomaly. Niekedy sa pokúšam
smiať a plakať ako normálni ľudia, len aby som zistil, aký je to pocit. No
nevyroním ani slzu. A z hrdla mi nevychádza úprimný smiech.“
Keď
som sa prvý raz začítala do knihy, musela som okamžite prestať. Aj keď som si
túto knihu kúpila zámerne a vedela som o situácii, ktorá vládne
v Severnej Kórei, neubránila som sa nechuti pokračovať v čítaní.
Bránil mi v tom veľmi silný pocit nechuti voči vláde Severnej Kórei i voči
svetu, ktorý s tým nič nerobí. Už po prvých stranách mi prišlo zle,
dokonca som sa chcela vyzvracať, akoby mi to mohlo pomôcť dostať zo seba všetok
odpor. Ale rovnako, ako veľmi sa mi priečilo pokračovať v čítaní, som
potrebovala pokračovať. Príbeh Šina In-guna, teraz už Šin Tong-hjoka napísal
autor Blaine Harden tak pútavo, že som nemohla len tak skončiť a už nikdy
sa ku knihe nevrátiť. Pravda je, že som s podobnými pocitmi zápasila ešte
párkrát, no vždy som sa ku knihe vrátila, až kým nebol koniec.
Štýl
knihy je veľmi pútavý. Okrem samotného príbehu Šina Tong-hjoka obsahuje kniha i cenné
informácie, ktoré ovplyvňovali územie Severnej Kórei politicky i hospodársky. V spolupráci
so Šinom sa mu teda podaril vytvoriť nezabudnuteľný príbeh, ktorý chytí za
srdce každého čitateľa a zároveň mu presne načrtne situáciu
v krajine, ktorá je aj v súčasnosti veľmi pozorovaná.
Knihu
odporúčam každému, kto obľubuje skutočné príbehy alebo sa chce dozvedieť niečo
viac o Severnej Kórei.
O autorovi
Blaine Harden je spisovateľ
a reportér spravodajskej služby PBS
Frontline. V minulosti pracoval ako vedúci pobočiek denníka Washington Post vo východnej Ázii,
východnej Európe a v Afrike. Pravidelne prispieva článkami aj do
týždenníka The Economis. Je autorom
kníh Afrika: Komunikácia z krehkého
kontinentu a Stratená rieka:
Život a skon Columbie. Žije v americkom Seattli.
Myslím, že ja by som tú knihu asi nedočítala. Niežeby som nemala rada, tento žáner, ale ´moja nechuť má nízky prah a preto by som to asi čítala rok, minimálne. Zaujímavá recenzia, ale i tak sa teším na AU. Dúfam, že si si našla trochu času aj na ňu :).
OdpovedaťOdstrániť* Trisha
Ja toho znesiem veľa, často krát oveľa viac, než bolo v knihe spomenuté, no je rozdiel medzi fikciou a skutočnosťou. Nikdy by som nič podobné nechcela zažiť.
OdpovedaťOdstrániťČo sa týka AU, poteším ťa, pretože nová kapitola je v týchto chvíľach už zverejnená. :)