Autor: Blaine Harden

Slovenské vydanie: 2012, Tatran

Počet strán: 224

Koncentračné tábory vytvorené Nemcami, Stalinove gulagy - to všetko je len vrcholkom pyramídy bolesti, strachu a smrti oproti pracovným táborom v Severnej Kórei. Desiatky tisíc ľudí sú uväznení približne v šiestich táboroch o území väčšom než LA, kde pracujú od úsvitu do súmraku pre jedno jedlo denne a pod trestom popravy aj za ten najmenší prehrešok. Taká je Kórejská ľudovodemokratická republika minulosti i súčasnosti.

Po 2. svetovej vojne, keď bol Kórejský polostrov okupovaný Sovietskym zväzom zo severu a Spojenými štátmi z juhu, sa v roku 1945 polostrov rozdelil demilitarizovanou zónou, ktorá nadobro rozdelila rodiny i územie do dvoch krajín. A zatiaľ, čo sa z juhu stala prosperujúca Kórejská republika, zo severnej časti sa stala komunistická krajina.

Kim Čong-un, vypasený tretí syn „Milovaného vodcu“ Kim Čong-ila, po ktorom prebral vodcovské žezlo v roku 2011, získal vzdelanie vo Švajčiarsku. Potom študoval na univerzite v KĽDR a v roku 2010 ho vymenovali za generála s vyznamenaním štyroch hviezdičiek bez akýchkoľvek skúseností z boja. Komunistický princ pritom dostal všetko, po čom v život zatúžil. Aj preto je Kim Čong-un v drsnom protiklade s jeho rovesníkom Šin In-gunom.

Šin sa narodil v politickom pracovnom tábore, v tábore číslo 14 – severokórejskými utečencami popisovanom ako najhoršom tábore v Severnej Kórei. Pre prehrešky jeho strýkov sa celá jeho rodina ocitla v nemilosti. A keďže je „zlo treba vykoreniť v troch generáciách“ Šin nikdy nepoznal význam slov láska, priateľstvo či šťastie. Za elektrickým plotom boli informácie o vláde, Milovanom vodcovi či o veľkom nepriateľovi za morom – Amerike, nepodstatné. Jediné, čo bolo dôležité, bol pud prežitia.

Šinovými učiteľmi boli vojaci, ktorí mlátili, znásilňovali a zabíjali. No zároveň to boli jediní ľudia, ktorí mu pri pravidelnom donášaní mohli zabezpečiť misku jedla navyše. A tak sa Šin podriadil pravidlám tábora a donášal – na matku, otca, brata, na spolužiakov i na ostatných väzňov. To, čo by sme v bežnom svete nesporne odsúdili, bolo i je v KĽDR súčasťou bežného života. 

Šin nebol ešte dospelý, keď ho mučili, keď sledoval popravu matky a brata, keď ich udal. Nebol dospelý ani keď sa stal súčasťou pracujúcich robotníkov. Jeho život sa vliekol deň za dňom, ktoré boli vždy rovnaké, vždy bolestivé a plné hladu. Šin nikdy nepomýšľal na útek, pretože o vonkajšom svete vôbec nič nevedel. Prvýkrát sa odvážil to slovo vysloviť až v roku 2004, nakrátko potom, čo stretol Pak Jong-čchola. Muža, ktorý bol iný ako všetci ostatní spoluväzni. Muža, ktorý mu rozprával o pečenom mäse a lahodných jedlách, o ktorých mohol Šin snívať, až ho nakoniec podnietili k úteku. A o pár rokov neskôr Šin, ktorý ku slobode prešiel ešte dlhú cestu, povedal:

„Ešte stále som v štádiu vývoja človeka zo zvieraťa. Ide to veľmi, veľmi pomaly. Niekedy sa pokúšam smiať a plakať ako normálni ľudia, len aby som zistil, aký je to pocit. No nevyroním ani slzu. A z hrdla mi nevychádza úprimný smiech.“

Keď som sa prvý raz začítala do knihy, musela som okamžite prestať. Aj keď som si túto knihu kúpila zámerne a vedela som o situácii, ktorá vládne v Severnej Kórei, neubránila som sa nechuti pokračovať v čítaní. Bránil mi v tom veľmi silný pocit nechuti voči vláde Severnej Kórei i voči svetu, ktorý s tým nič nerobí. Už po prvých stranách mi prišlo zle, dokonca som sa chcela vyzvracať, akoby mi to mohlo pomôcť dostať zo seba všetok odpor. Ale rovnako, ako veľmi sa mi priečilo pokračovať v čítaní, som potrebovala pokračovať. Príbeh Šina In-guna, teraz už Šin Tong-hjoka napísal autor Blaine Harden tak pútavo, že som nemohla len tak skončiť a už nikdy sa ku knihe nevrátiť. Pravda je, že som s podobnými pocitmi zápasila ešte párkrát, no vždy som sa ku knihe vrátila, až kým nebol koniec.

Štýl knihy je veľmi pútavý. Okrem samotného príbehu Šina Tong-hjoka obsahuje kniha i cenné informácie, ktoré ovplyvňovali územie Severnej Kórei politicky i hospodársky. V spolupráci so Šinom sa mu teda podaril vytvoriť nezabudnuteľný príbeh, ktorý chytí za srdce každého čitateľa a zároveň mu presne načrtne situáciu v krajine, ktorá je aj v súčasnosti veľmi pozorovaná.

Knihu odporúčam každému, kto obľubuje skutočné príbehy alebo sa chce dozvedieť niečo viac o Severnej Kórei.

O autorovi