Milí čitatelia!
Zoznámte sa
s Hurikánom – čo blog rozhodne
neminie! Je to nový článok, ktorý bude vychádzať raz do mesiaca, najskôr na
začiatku mesiaca, a budem vám v ňom prinášať ciele pre daný mesiac,
čo sa týka poviedok, a poviem i niečo zo svojho života. Dúfam, že sa
vám Hurikán bude páčiť a nájdete v ňom všetky potrebné informácie,
ktoré vás zaujímajú!
Začiatok roka alebo recept na jednosmernú cestu do
blázinca
Iste je vám všetkým
jasné, že okrem života autora mám aj svoj vlastný. Vlastné sny, ciele
v živote, potreby... A to sa odráža ako v poviedkach, tak
i v mojom pracovnom nasadení. Ako študent sa venujem stále škole a
učeniu. V januári na mňa čaká skúškové obdobie a snáď tie najhoršie
skúšky (robím si srandu, všetky skúšky sú zlé). I tak som však rozhodnutá
cez ne preliezť, aj keby som si mala podhrabať. Som v poslednom ročníku
bakalárskeho stupňa a naozaj sa mi nechce opakovať.
Záver školy sa
nezadržateľne blíži, no ešte predtým musím napísať bakalárku. Tridsať strán,
poviete si, že to nič nie je. Len to by sa človeku najskôr do toho muselo
chcieť pozrieť, sadnúť si k tomu a preorientovať svoju myseľ
o sto stupňov. Keďže nemám rada písanie takýchto vecí, pretože vyžadujú
veľkú dávku odbornosti, je to pre mňa ako lámanie nechtov v mučiarni.
A ten stres okolo! Moja radosť stúpa!
Mimo iné sa pripravujem
na prijímačky do Prahy. Mojim snom je žiť v Kórejskej republike, no
najskôr sa potrebujem naučiť jazyk, takže som sa rozhodla ísť študovať
k našim bratom kórejčinu. Aj keď by sa dalo povedať, že prijímačky nie sú
ťažké, počet prijatých uchádzačov nepresahuje dve desiatky. Moje šance sú preto
poriadne nízke, no i tak sa len tak ľahko nevzdám. Preto poviem rovno, tak
ako to je – ak sa tam nedostanem, skočím
z najbližšieho mosta :D
A keďže každá taká
zábavka čosi stojí, chce to aj pracovať. Brigádovať. Proste robiť niečo, kde na
vás môžu kričať, môžu vás doslova drať z kože a vy budete spokojný aj
s tou hŕstkou mincí, ktorú dostanete.
Aby to však nebolo len
o depresii a o tom, že toho mám v živote nad hlavu, je tu
aj príjemnejšia téma. Nie, počkať, nič príjemné ma nečaká, pretože aj keď ďalej
ide o knihy, z minulého roku mám také resty, že sa mi z toho točí
hlava.
Poviedky, poviedky – koľko že vás je?
Téma, na ktorú čakáte
asi najviac. Tak poďme na to!
Americká Univerzita. Práve dnes (4.1.) ste si na blogu mohli nájsť 27.
kapitolu poviedky, ktorú som sľubovala ešte na Silvestra. Bohužiaľ, človek
mieni, život mení. Poviem rovno, že príbeh mám premyslení až do konca, aj keď v niektorých
častiach nie tak podrobne, preto mi občas trvá, kým dám dohromady obsah jednej
kapitoly i keď väčšinou píšem obsahy rovno min. k trom kapitolám
naraz. A keď je obsah, hor sa do písania. Lenže aj tu občas zapracuje ešte
fantázia a stane sa, že prepisujem. Preto so mnou, prosím, majte
trpezlivosť.
Samotná poviedka bude
mať dokopy približne 60 kapitol. I keď nie sme ani v polovici, pevne
verím, že mi písanie ďalších 30 kapitol nepotrvá 2 roky (veď to skôr zomriem a vy
ma pošlete do hája). Do konca mesiaca by som sa preto veľmi rada dostala na
číslo 35, aj keď by som bola momentálne spokojná s kapitolou 32.
Prednedávnom mi jedna z vás
písala, že si zvykla na vydávanie kapitol raz za deň (ako tomu bolo cez
sviatky). Túto myšlienku som hneď zavrhla, no potom som sa s ňou chvíľu
pohrávala. Samozrejme, nie je možné, aby som sedela za notebookom 5 hodín
denne, aby ste mali hotovú kapitolu na ďalšie ráno, no rozhodla som sa, že
zmením svoje predchádzajúce vydávanie (každú nedeľu) a budem vydávať AU
minimálne dvakrát do týždňa (v stredu a nedeľu). Ak už vyjde niečo medzi
týmito dňami nemôžem sľúbiť ani zamietnuť.
A nakoniec, je to
už pár mesiacov, čo sa snažím napísať Acherona
I., t.j. kapitolu čisto z Acheronovho pohľadu, v ktorej Sophia
nevystupuje. Problém je ten, že na kapitolu mi nikdy poriadne nevydá čas, preto
mi ide jej písanie slimačím tempom. Na samotnú kapitolu sa však veľmi teším a ešte
viac sa teším, čo na ňu poviete vy, keď si ju prečítate. Preto sa posnažím a kapitolu
čo najskôr doťukám.
Univerzita Protikladu. Verte či nie, sestra AU sa mi píše ťažšie než
samotná AU. Nie že by to bolo preto, že poviedku nemám rada, mám, no je to
hlavne kvôli novému prostrediu, ktoré som vytvorila a s ktorým sa
snažím ešte teraz stotožniť. Predsa len, keď píšem o kenjutsu a o „bojovej škole“ je to iné, ako o normálnej univerzite.
Veľa si toho musím vyhľadávať cez internet, aby som nehádzala fikciu od buka do
buka. Napríklad, pri 2. kapitole, keď sa Ace predierala s Akarom cez
prales, som celý čas musela mať otvorený jeden obrázok čínskeho národného parku
– Zhangjiajie National Forest Park. A tak
sa nakoniec stalo, že som sa do neho zamilovala a som rozhodnutá ho v živote
niekedy navštíviť.
Čo sa týka ďalšej
kapitola UP, tak som na tom všeliak. Obsah je vymyslení, kapitola načatá, no
kým ju dopíšem bude to trvať týždeň (dúfam že iba týždeň). Ako som už povedala,
táto poviedka sa mi z nejakého dôvodu píše ťažšie, no i tak chcem,
aby ste poznali príbeh Ace Clarke. Kto vie, možno si ju obľúbite aspoň z polovice
tak ako Sophiu Drane. Ak by sa tie dve stretli, bola by z toho asi dobrá
paródia, nemyslíte?
Nápady. Nápadov
je veľa, času málo, chuti občas ešte menej. Keď mám po krk AU a UP,
otvorím si radšej poviedky ako V znamení
Wicca a venujem sa príbehu tam. Aj z toho dôvodu mám prvú
kapitolu už dokončenú a venujem sa písaniu ďalšej. S prvou kapitolou
sa ešte trápim pri poviedke Alpha omega alebo Jekyll & Hyde. Obe sú tak na 60% a akosi mám problém ich
dokončiť. Osud ostatných nápadov zatiaľ nie je jasný.
Paramuth Aaden nikdy nič nemala a teraz
stratila i to posledné. Po smrti jej nevlastnej babičky sa ocitá
v rukách sociálky. Nevadí, už je na to zvyknutá. A potom sa jej život
obráti o tristošesťdesiat stupňov, keď po ňu príde zvláštny muž
s prízvukom a v drahom obleku. Paramuth je totiž posledná dcéra
13. rodu Rytierov. Len oni už dnes držia brány medzi naším svetom
a podsvetím, zatvorené. Preto je načase, aby si obliekla pekné šaty,
dostala korunku, sluhu Lierena a už navždy ostala zatvorená vo vlastnej
zlatej klietke. Lenže za pozlátkou sa občas skrýva väčšia temnota, než si
ktokoľvek z nás vie predstaviť...
Ako väčšina mojich
poviedok aj táto je zaradená do žánru fantasy, romantický a nájdete v nej
i pár akčných či dramatických scén. Poviedku začnem písať behom
najbližších voľných dní (niekde medzi učením, písaním AU a smrťou) a jej
vychádzanie tipujem na začiatok/koniec februára. Ale to si povieme v ďalšom
mesiaci...
Záver
Dúfam, že sa vám článok
páčil, našli ste v ňom potrebné informácie a ak nie, píšte do
komentárov a ja sa do ďalšieho čísla polepším. Zároveň sa ospravedlňujem
za pár morbídností (to skloňovanie smrti), ale keďže som v noci dopisovala
27. kapitolu AU a o piatej už bola na nohách, naozaj som toho veľa
nenaspala. Na podobné riadky reagovala moja spolubývajúca nasledovne: „Ja sa
bojím, že ťa raz hodí o zem.“ Dúfam, že nie, lebo inak bude premiéra
Hurikánu i jeho derniérou.
Na samý záver by som
vás rada upozornila na dve ankety, ktoré sú momentálne na blogu. V jednej by
som len rada vedela, čo čítate na blogu, v tej druhej môžete zas
zahlasovať za nový nápad, ktorý by ste si radi čo najskôr prečítali. J
Heslo mesiaca
„V okamihu, keď odpadnem od vyčerpania budem vedieť, že pre svoje sny robím maximum.“
~ Hurikán ~
Myslím, že je to dobrý nápad. často si človek vraví, čo je s autorom a tak, takže také ponúknuté kúsky seba môžu vytvoriť medzi čiatteľom a autorom pevnejší a bližši vzťah.
OdpovedaťOdstrániťJsi skvělá, ze zvladnes ještě mezi učením na zkoušky, psát další kapitoly povídky. Bakalarku ti nezavidim, taky jsem to nenáviděla. Ale musíš si říct, 30 stránek je ještě dobrých na diplomku je potřeba 60 😉. Přejí ti, aby ti šlo vse krásně od ruky a zkoušky jsi zvládla.
OdpovedaťOdstrániťUf. Nezávidím ti. Ja som písala bakalárku minulý rok a tiež sa mi ku tomu ťažko dokopávalo. A skúškové dá vždy zabrať a mne sa neskutočne ťažko medzi tým učením hľadá čas na to, čo ma fakt baví. Takže úplne rozumiem. Napriek tomu sa teším na nové časti poviedok. ❤ Nech sú kedykoľvek. :)
OdpovedaťOdstrániťTakže prajem veľa trpezlivosti, inšpirácie, šťastia na skúškach aj prijímačkách!