Nie, to je predsa hlúposť. Bella, si zasnúbená žena. A svojho priateľa miluješ. A koniec koncov, tento Edward vyzerá ako lámač ženských sŕdc. Určite si vyberá z davu svojich obdivovateliek. Nemáš mu čo ponúknuť. A predsa len, nemáš náhodou rada ten zaužívaný stereotyp? Prekvapenia a nečakané nenávidíš, tak sa vráť do izby a zabudni na neho!
2. podmienka
– nádych romantiky
Ďalší úder po pulte
a kyslé odfrknutie. Recepčná to už nevydržala a bežala zavolať svojho
nadriadeného. Nemohla som tomu uveriť, ako sa to všetko začalo kaziť. Najskôr
meškalo lietadlo, potom sme museli hodinu čakať na kufre a nakoniec prenajali
našu izbu niekomu inému. Jake pomaly strácal nervy, no ja som sa ešte držala
a robila mu podporu, aby sa už úplne nezosypal.
„To bude dobré, zlato,“
upokojovala som ho.
Keď dobehol správca hotela,
malý mužík s veľkým bruchom, ktoré sa mu ledva napratalo do bielej košeli
a čierneho saka, Jake mu okamžite začal vysvetľovať situáciu. Podľa
počítača sme boli zapísaný v tej istej izbe, kde teraz bývala študentka
z Mexika. „Je my ľúto, neviem, kde sa stala chyba,“ ospravedlňovala sa už
snáď po stí raz mladá recepčná.
„Aj mne je to veľmi ľúto
pane, no už nič voľné nemáme. Začalo sa leto a my sme-“
„Čože?“ skríkol Jake, až ma
nadhodilo. „Ako to myslíte? Za tú izbu sme si dopredu zaplatili. A my ju
stále chceme.“
„To žiaľ nebude možné,
pane.“
„Ale bude. Dajte mi kľúče,
nasťahujeme sa k nej.“ Skoro mi zabehlo.
„Ako to myslíš?“ chcela som
vedieť. No môj drahý mi to odmietal vysvetliť. Roztrasená recepčná mu so
súhlasom trpaslíka podala kľúče. Jake pokynul chlapíkovi s kuframi, aby
išiel za nami a my sme už vchádzali do výťahu. Tam som sa ešte raz otočila
na Jacoba. „Ako si to myslel? O čo ti ide, Jake?“
„Zlato, mala to byť naša
predsvadobná cesta. Nechcem aby nám niečo narušilo dopredu pripravený plán.“
Ďalej nepokračoval, no ja som to nechcela len tak uzavrieť.
„Aký plán? Ty si nám to tu
už všetko naplánoval?“ Odpoveďou mi bolo ticho. Ale súhlasom slabé šklbnutie
pier. Vzdychla som si a oprela sa o stenu výťahu. Už mi bolo všetko
jedno. Po celom dni som bola taká unavená, že jediné, čo som chcela, bolo
ľahnúť si do horúceho kúpeľa. Ak to bude ešte dnes možné.
Výťah s cinknutím zastavil
na treťom poschodí a my sme sa vydali hľadať našu izbu. Mimovoľne som sa
pozrela von oknom a skoro som odpadla. Výhľad bol nádherný – priamo na
centrum Ria.
„Už chápeš, prečo bojujem
o tú izbu?“ pošepkal mi Jake. „Chcem pre teba len to najlepšie.“ Vtisla
som mu bozk na líce a ruka v ruke sme kráčali už k našej izbe.
„Haló?“ zvolala som dnu, keď
už sme stáli v malej chodbičke. „Asi tu-“ nedokončila som. Oproti nám
doslova vypadlo z dverí mladé, štíhle dievča približne v mojom veku.
„Olá. Posso ajudá-lo?“
Usmiala sa na nás, kým si rukami priťahovala vlasy do uzla na temene hlavy.
„Prepáčte, nehovoríte
anglicky?“ opýtala som sa a v duchu som sa modlila, aby hovorila.
„Ale áno, hovorím,“
prikývla. „Stratili ste sa?“ Na túto otázku som už bodla lakťom Jakea do
rebier, aby sa konečne prebral a prestal na ňu zízať. A to nie len
preto, že mi to bolo nepríjemné, ale hlavne preto, že vysvetľovať niekomu, že
sa stala chyba a my máme spoločnú izbu, mi pripadalo viac než len trápne.
„Ni-nie,“ koktal. „Vlastne
tu bývame. Na recepcií sa asi stala chyba, ale to nevadí, pôjdeme niekam-“ Za
to si vyslúžil ďalší úder. Nevoľky som sa toho musela ujať.
„Môj snúbenec chce povedať, že
všetci traja sme zaregistrovaný na tejto izbe a hotel je preplnený, takže
nemáme kam inam ísť.“ Dievča oproti na okamih skamenelo a premeralo si nás
od hlavy po päty. Neviem, čo videla, ale nakoniec sa usmiala.
„Tak dobre. Kým sa neuvoľní
izba, môžete ostať tu.“ Trochu mnou myklo. Znelo
to ako povolenie? Akoby ona bola majiteľkou hotela. „Som tu ešte dva týždne
a vy?“
„Tri,“ pohotovo odvetil
Jake. „A ďakujeme veľmi pekne.“
„Žiadny problém. Tento
apartmán má dve izby, tak môžete ísť tam. A myslím, že si nebudeme ani
zavadzať – ja tu v noci nie som a typujem, že by budete cez deň chodiť
po pamiatkach a reštauráciách. Mimochodom, volám sa Renesmee, ale volajte
ma Ness.“
„Isabella a môj priateľ
Jacob,“ predstavila som nás a podala si s krásnou študentkou ruku.
Ness nás zaviedla do izby a poukazovala nám celý apartmán. Hovorila, že tu
býva už pár týždňov, ale vôbec to tak nevyzeralo. Na moje veľké prekvapenie
udržiavala poriadok a veľmi ma potešil aj fakt, že ona bývala
v menšej izbe. A pre nás zostala tá väčšia s balkónom. Jake bol
Ness priam unesený. Neraz som ho musela napomenúť, aby zavrel ústa
a prestal na ňu zízať. To bolo asi jediné, čím ma mladá študentka
dráždila. Že Jake na nej mohol oči nechať.
Po neskutočnom dni som sa
konečne vybalila a napustila si vaňu horúcou vodou až po okraj. Ešte nikdy
som sa tak netešila na horúci kúpeľ ako teraz. Zhodila som zo seba to špinavé
a zaprášené oblečenie a rozpustila si vlasy. Keď sa ozvalo
zaklopanie. „Bella? Zlatko? Môžeš na okamih?“ V duchu som zanadávala, ale
čo by som neurobila pre človeka, ktorého milujem? Prehodila som si cez seba
osúšku a vyšla von.
„Čo sa deje?“ Jake si ma
premeral od hora dole.
„Nessie nás pozvala do
hotelového baru. Ale ako vidím, už máš toho dosť.“ Za Jacobom sa objavila Ness.
Tmavo-červené vlasy mala vyčesané do drdolu a na sebe mala provokatívne čierne
šaty s veľkým výstrihom. To všetko ešte len zvýraznilo jej alabastrovú
pokožku, ružové pery a veľké hnedé oči.
„Prepáč, Bella. Ale nemohol
by so mnou ísť aspoň Jake? Kamarátka zrušila schôdzku a keď už som
oblačená,“ nahodila psie oči. Mala som sto chutí jej vyšklbať všetky vlasy
z hlavy, no ovládla a som sa. Pozrela som na Jacoba a v duchu
mu sľubovala odplatu.
„Áno, ale nebuďte dlho,“
súhlasila som nakoniec. Jake ma pobozkal na ucho a nepočuteľne poďakoval. Keď
sa dvere za nimi zabuchli, ešte stále som stála vo dverách kúpeľne. Akosi som
sa nemohla prinútiť ísť si vychutnať horúci kúpeľ. Namiesto toho som si hrýzla
spodnú peru a po chvíli začala nervózne pobehovať len v osuške bosá
po priestrannej obývačke. S rukami na prsiach som sa upokojovala, že Jake
ma predsa miluje a nikdy by sa nenechal zlákať na rýchly sex so
spolubývajúcou.
„Ale ona vyzerá tak dobre.
Ako by mohol odolať?“ opýtala som sa nahlas. Neváhala som a bežala som
k vchodovým dverám. Skoro som ich odtrhla z pántov, keď som ich
otvorila a vybehla von na chodbu. Ako naschvál som narazila do pevnej
hrude. Náraz ma odhodil, len tak-tak ma stihol neznámi zachytiť a podržať
na nohách. Vyrazilo mi to dych a hlavu odhodilo dozadu. Keď som
sa spamätala, sčervenela som ako paprika.
Predo mnou stál skoro
o hlavu väčší najsexy muž, akého som kedy videla. Mal bledú pokožku,
medové vlasy a oči čierne ako noc. Ruky, ktorými ma stále zvieral okolo
pása, mal chladné ako ľad. Cítila som to aj cez osúšku. Prsiami som sa opierala
o jeho hruď, čo vo mne vyvolávalo zvláštnu vlnu napätia. A jeho vôňa.
Tá krásna sladká vôňa, ktorá mi opantala všetky zmysly a ktorú som vnímala
každým pórom svojho tela. Bola som ako narkoman – v tom jedinom okamihu
som jej do seba chcela nasať čo najviac. Ešte viac som očervenela. Keby len vie, na čo myslím.
„Ste v poriadku?“
opýtal sa ma dokonalým hlasom užasnuto aj pobavene zároveň. Trochu si ma
premeral, čo mi v tomto stave však nebolo vôbec príjemné a musela som
zastaviť chvenie. Neúspešne. Ešte viac ho to pobavilo.
„Áno, vlastne ja...“ hľadala
som slová. „Prepáčte. Tak trochu som sa pozabudla, že som stále v osuške.“
Bolo to hlúpe ospravedlnenie, ale v tej chvíli ma nič lepšie nenapadlo.
Najradšej by som sa však prepadla pod zem.
„A kam ste sa tak ponáhľali,
že ste na to zabudli?“ chcel vedieť. Nemohla som mu povedať pravdu. Dočerta, Bella, uvedom sa, kričala som
na seba v duchu. Je to úplne neznámi
muž, ktorého si práve stretla. Odkedy sa takým zveruješ so svojím súkromným
životom? Moja druhá časť mala pravdu. A aj keď krásny neznámi mal na
mňa nekontrolovateľný vplyv, mlčala som. On sa mi však pozrel do očí
a skúmal ich, akoby v nich boli skryté všetky tajomstvá môjho života.
Trochu som znervóznela cítiac sa ako otvorená kniha, v ktorej môže tento
muž listovať ako sa mu zapáči.
„Ste odtiaľto?“ Cítila som
sa ako na výsluchu. Veľmi dôvernom výsluchu. Pretože môj mučiteľ sa akosi
pozabudol a stále ma zvieral vo svojom náručí tak pevne akoby sa bál, že
keď ma pustí, spadnem. Alebo ešte lepšie, rozplyniem sa. Čo bolo samozrejme
hlúpe, aj keď ja som mala podobný pocit z neho.
„Nie. Som tu na dovolenke.
Ale aj vy nie ste tunajší, však?“ Typovala som to už od začiatku, keď na mňa
prehovoril v angličtine.
„Nie, ale nie som tu len na
dovolenke,“ usmial sa. Mal taký krásny úsmev. Srdce mi poskočilo radosťou, na
čo som zase očervenela. „Mimochodom, volám sa Edward Masen. A tuším sme
susedia.“ Kývol hlavou za seba, ale hneď potom sa otočil zase na mňa.
„Isabella, ale radšej mám
oslovenie Bella.“ Zahryzla som si do spodnej pery a prekliala som svoju
ľahkovážnosť. Nikdy som taká nebola, nedokázala som uveriť, čo jeden pekný muž
a pár hormónov, so mnou dokáže urobiť.
„Tak teda Bella, nie je ti
zima?“ Keď to spomenul, kýchla som. Na čo sa on schuti zasmial. „Radšej by si
mala ísť.“ V duchu som si vydýchla, keď to povedal a pomaly uvoľnil
zovretie. Ale naozaj pomaly. Akoby vedel, že nechcem, aby sa táto chvíľa
skončila. Alebo nebodaj to nechcel aj on? Nie,
to je predsa hlúposť. Bella, si zasnúbená žena. A svojho priateľa miluješ.
A koniec koncov, tento Edward vyzerá ako lámač ženských sŕdc. Určite si
vyberá z davu svojich obdivovateliek. Nemáš mu čo ponúknuť. A predsa
len, nemáš náhodou rada ten zaužívaný stereotyp? Prekvapenia a nečakané
nenávidíš, tak sa vráť do izby a zabudni na neho!
„Áno, dobrý nápad,“ odvetila
som skôr sebe ako jemu. Mala som rada logiku a jednoduché veci, ktoré
dávali zmysel. Bolo zbytočné, aby som sa svojim mučiteľom, ktorý mi búril
hormóny, ďalej zapodievala. Pretože to nebolo nič okrem krátkeho vzplanutia
citov. Edward ma pustil a ja som chvíľu len tak stála. Hľadala som pevný
krok. Túto bitku som možno prehrala, no chcela som z nej odísť tak
dôstojne, ako sa to len v osuške dalo. „Ďakujem veľmi pekne za záchranu
pred spoločenskou samovraždou. Rada som vás spoznala.“ Ešte posledný krát som
pozrela do tých čiernych očí ako noc, ktoré ma neodvolateľne priťahovali
a potom som sa vrátila späť do izby. Zabuchla som dvere a oprela sa
o ne. Všade okolo seba som cítila jeho sladkú vôňu. Vydýchla som
a opäť sa nadýchla. Ale ani to nepomohlo. Mimovoľne som sa postavila na
špičky pozrela cez kľúčovú dierku. Ešte stále tam stál. Hľadel do zeme. Odrazu
sa usmial a odišiel. Zamraučala som a pobrala sa do kúpeľne. Voda
bola napodiv ešte stále horúca a tak som neváhala a vošla dnu.
Príjemná horúčava roztopila moje stuhnuté svaly a donútila ma nemyslieť na
nič. Aj keď obraz sexy Edwarda mi z podvedomia neodchádzal.
***
Už som bola pevne
rozhodnutá. Pomaly bolo desať a ja som už viac nemohla dlhšie čakať na
Jakea. Svojim nahnevaným pochodom som skoro vypálila dieru do podlahy
v obývačke a pošťastilo sa mi rozbiť pohár na márne kúsky, ktorý mi
spôsobil bolestivú ranku na dlani. Našťastie som si však vždy so sebou nosila
malú lekárničku a mohla som si ruku obviazať. Predsa pri mojom šťastí
a pri mojej smole priťahovať problémy som musela byť poistená.
Po rýchlej prvej pomoci som
sa prehrabala vo svojom šatníku. Trvalo mi, kým som našla tie správe
a hlavne pohodlné šaty na rýchly útok proti Ness. Vlasy som si vyfúkala
a nakulmované nechala voľne padať na chrbát. Ešte som si naniesla špirálu
a bola som hotová.
Jake mal zvláštny vkus na
ženy, pretože keď som sa na konci prezerala v zrkadle, všimla som si istú
podobnosť medzi sebou a Ness. Pretože aj ja som mala bledú pokožku, skoro
až priesvitnú a čokoládové oči. Zavrtela som sa v šatách pred veľký
zrkadlom, spokojná s výsledkom. Bolo skoro pod jedenástej, keď som
vychádzala z izby a zamkýnala ju. Kútikom oka som sledovala dvere
naproti, či sa náhodou neotvoria a nevyjde z nich Edward Masen, ale
márne. Výťahom som sa zviezla až na prízemie a nakráčala si to rovno do
hotelového baru.
Prekvapilo ma, keď som už
spoza dvojkídlových dverí začula hlasnú disko hudbu. Nenápadne som nakukla dnu
a vošla. Bez ohľadu na pokročilú hodinu tu bola zábava stále v plnom
prúde. Ľudia približne v mojom veku tancovali a popíjali pri bare. Tí
lenivší sa váľali s dobrou náladou v červených kreslách po okrajoch
miestnosti. A presne v takom kresle som pohľadom našla aj Jakea
a Ness. Obaja držali v ruke poháre s akýmsi farebným nápojom
a smiali sa div, že sa im nedotrhali líca. Ostala som stáť na mieste ako
obarená. Prekvapilo ma to, ale nie tak veľmi ako by som čakala. Práve naopak.
Očakávala som ich v takomto stave. Dokonca am ani neprekvapilo, keď sa
Nessie nahla a vtisla Jakeovi vrúcni bozk na líce.
Zvesila som plecia
a odšuchtala sa k baru. Dobrá nálada, ktorá tu vládla, odrážala
presný opak môjho stavu. Bezmyšlienkovite som si objednala Martini. Najskôr
jedny, potom druhé, tretie, štvrté... Nakoniec som ich prestala počítať
a znechutená svojim priateľom, ale aj sebou, že som nebola schopná
postaviť sa krásnej Ness a ochrániť tak Jakea pred jasným osudom, som ich
do seba liala hlava-nehlava. Nevedela
som, koľko minút, možno hodín ubehlo od okamihu, keď som vtrhla do baru. No
hlava sa mi začala točiť a zem podo mnou triasť. Ledva som sa načiahla za
posledným pohárikom a priložila ho k ústam. Chcela som sa napiť, keď
mi ho ktosi vyrazil z rúk.
„To by stačilo. Už máš
dosť.“ Ten hlas sa mi zdal taký povedomý. Otočila som sa, no tvár toho muža
bola taká rozmazaná, že moja myseľ si nedokázala spomenúť. „Bella? Si
v poriadku?“ chcel vedieť. Bože, kde
som len ten dokonalý hlas počula? Chcela som povedať nie, no miesto slov ma
naplo. Len tak-tak čo som si dala ruku pred ústa, aby moje posledné jedlo
neskončilo na oblečení neznámeho. Ten nečakal. Vzal ma okolo pása a aj
napriek mojím celkom chabým protestom, viedol niekam preč.
Zastavili sme pred záchodmi.
Aspoň som si to myslela, keď otvoril dvere a mňa oslepilo jasné biele
svetlo. Zaklipkala som očami, aby si moje zreničky trochu navykli na tú žiaru.
Našťastie som mala pravdu. Boli to záchody. Neznámi, ktorého hlas som stále
nespoznávala, aj keď sa mi snažil vysvetliť, čo mi je, ma odniesol ku kabínke
a doprial mi súkromie. Vďačne som sa na neho usmiala, keď zatváral dvere,
ale skôr by som tento pokus o úsmev prirovnala k chabému úškrnu.
Zosypala som sa k zemi a vyvrátila žalúdok. Trvalo to niekoľko minút,
keď som bola hotová, no ostávala som sedieť pri misy. Nedokázala som sa
postaviť. Už som na to nemala silu.
„Ako ti je?“ ozvalo sa spoza
dverí. Myseľ sa mi trochu rozjasnila a ja som spoznala hlas Edwarda
Masena. Zahanbila som sa a odvetila:
„Nie práve najlepšie. Čo sa
mi stalo?“
„Trochu si to prehnala
s Martini, ale zle ti je z tých tabletiek. Barman sa ťa snažil
nadrogovať, ako veľa ďalších dievčat tu. A potom by ťa predali do
zahraničia ako štetku. Mala si šťastie, že som si to všimol.“
Prepadla ma panika pri
myšlienke, že takto o týždeň som už mohla vystupovať z lode do Ruska
a byť predaná slizkému a tučnému boháčovi. Náhodne som si predstavila
jeho ruky ako chodia po mojom tele, ako ma bozkáva a miluje sa... Ďalší
nával zvratkov privítala misa. Znechutene som sa rozkašľala. Vtedy sa otvorili
dvere a Edward sa ku mne nahol. Navlhčenou utierkou mi utrel ústa a usmial
sa.
„Asi si si nevybrala práve
najlepší hotel v Brazílii.“
„Ja som ho nevyberala. To
môj priateľ,“ priznala som sa. Všimla som si, ako mu myklo kútikmi úst. Je snáď sklamaný? Nie, to určite nie. Ako by
mohol byť? Veď sa nepoznáte a on má určite celý rad žien. „Chcel pre
mňa len to najlepšie,“ vzdychla som si nad svojim osudom. „Áno, najlepšie.“
„Musí ťa veľmi milovať,“
skonštatoval Edward. Teraz myklo zase mnou pri poslednom slove. Všimol si to.
„Alebo sa snáď mýlim?“
„Ja neviem,“ priznala som sa.
„Hovorí, že ma miluje, ale práve teraz sa zabáva s našou spolubývajúcou.
Ani nevie, že som bola v bare a videla ich.“ Bolo mi z toho do
plaču. Ale čo som mohla robiť?
Edward mi odrazu prešiel
chladnou rukou po líci a odhrnul mi neposlušné vlasy z tváre. „Nič si
z toho nerob. A ak ho chceš nahnevať, venuj mi tanec.“ Vypúlila som
na neho oči. Chcela som protestovať, lenže to ma už Edward bral okolo pása
a viedol naspäť do baru.
Vzpierala som sa, no bolo to
ako bojovať so stenou. Edward zastavil až uprostred tanečného parketu, kde ma
zvrtol proti sebe. Zatočila sa mi hlava, lenže to už ma držal pri hrudi
a pomaly sme začali tancovať na salsu.
„Je ti už lepšie?“ opýtal sa
ma znovu. Prikývla som, no nemala som to robiť. Neuvedomila som si, že salsa je
tanec vášne a dotykov. Len keď sa Edward lišiacky usmial a nečakane
ma neprehol v páse. Znovu si ma pritiahol a jeho úsmev bol ešte
väčší. Začali sme tancovať po parkete, kde odrazu už nebolo ani tak toľko ľudí
ako sa na prvý pohľad zdalo. Edward ma doslova unášal od reality a vďaka
svojim hlbokým očiam úplne prevzal kontrolu and mojim telom a zmyslami. Na
tých pár minút, keď hrala hudba a naše telá sa dotýkali
v pravidelných rytmoch, keď sme sa spájali v jedno alebo ma on
zakláňal a znovu priťahoval k sebe, som cítila naše spojenie. Ale
nedokázala som to vysvetliť. Pretože to bolo niečo intenzívne, niečo, čo som
doteraz nepoznala. Ale nebála som sa toho. Pretože som vedela, že je to
prirodzené.
Celá zadýchaná som mu
dovolila odviesť ma pred bar. Ale nič som si nedala. Bolo mi na vracanie už len
pri pohľade na barmana. Len som sa posadila vedľa Edwarda na barovú stoličku,
ani si neuvedomujúc, že ma stále drží za ruku.
„Tak, ktorý je ten tvoj
priateľ?“ chcel vedieť. Pohľadom som našla červené kreslá. Ale oni tam už
neboli.
„Asi išiel spať. Čo mi
pripomína, že aj ja by som-“
Nenechal ma dopovedať. Nahol
sa ku mne a vzal mi tvár do dlaní. Boli také chladné. Prebehol mnou mráz
a zároveň to známe chvenie. Nemohla som sa nadýchnuť. Edward zaváhal. Len
na pár sekúnd, ale aj tých pár sekúnd mi stačilo, aby som si uvedomila, čo chce
spraviť. Aby som si uvedomila, že aj ja to chcem. Bez ohľadu na to, kým som
bola. Rozhodol sa a vzal ma do náručia. Len mimovoľne so si uvedomila, že
sedím v jeho lone a rukami ho objímam okolo krku. V tom sa jeho
chladné pery dotkli mojich. Prebehol mnou prúd vzrušenia. Nebola som pripravená
na svoju reakciu. Do tváre mi vstúpila červeň, telo som mala ako
v plameňoch. Hlasno som zalapala po dychu.
„Bella,“ šepol mi do úst. Nahla
som sa bližšie k nemu, aby som pokračovala v našom bozku. Chcela som
viac. Oveľa viac. Pohladila som ho jazykom po perách. Vtedy to už ani on
nevydržal. Cítila som ako ho to vzrušilo. Pevnejšie ma objal a daroval mi
bozk plný vášne. Po minúte, keď sa naše pery stále milovali a jeho ruky mi
hladili chrbát, som to prerušila. Potrebovala som sa nadýchnuť. Popritom
mi neunikol jeden slastný vzdych.
Otvorila som oči. Stretla
som sa s Edwardovým lačným pohľadom. Trochu ma to vyľakalo. Zoskočila som
z jeho nôh a o krok ustúpila. Bella? Čo si to preboha urobila? Ako si mohla? A čo Jake? Ako sa
mu teraz pozrieš do očí? Prečo si sa nechala zlákať jeho peknými očami?
Nechápavo som pokrútila
hlavou. Nevedela som to. Srdce mi splašene bilo, keď som videla Edwardovu
prekvapenú tvár. Zvrtla som sa na opätku a vybehla z baru. Do očí sa
mi nahrnuli slzy. „Prečo som to spravila?“ pýtala som sa samej seba, keď sa
dvere výťahu zavreli. Tam som to nevydržala a zosunula sa k zemi.
Horúce slzy sa mi nekontrolovateľne začali kotúľať po lícach a dopadať na
šaty. Ruky som si porazenecky zložila do lona. Cez hlasité vzlyky
a obviňovania, som si ani nevšimla cinknutie výťahu.
„Bella?“ šepol Edward, ktorý
sa odrazu zjavil pri dverách. Schody,
samozrejme, napadlo ma okamžite. „Bella, ja som nechcel, aby si sa ma
zľakla.“ Prisadol si ku mne a objal ma. Na to som sa ešte viac rozplakala
a odtiahla sa od neho.
„Nie, ty tomu nerozumieš.
Nebojím sa ťa, ja som len... Nechcela som Jakea podviesť,“ vysúkala som zo
seba. Viem, že to bol podraz voči Edwardovi, ale Jake bol môj snúbenec
a čakal, že si ho toto leto vezmem. Ale ako samu budem vedieť po tomto
dokázať pozrieť do očí?
„Je to moja vina. Som príliš
sebecký a nebral som ohľad na to, že máš priateľa. Prepáč, nemal som ťa
pobozkať.“ V duchu som mu dala za pravdu, no bolelo ma, keď to povedal. Aj
ja som to predsa chcela. Chcela som jeho aj jeho pery. „Poď, potrebuješ si
pospať.“ Vzal ma do náručia a ja som si vychutnávala jeho dotyk. Nadýchla
som sa jeho vône, ktorá stále dokázala ovládnuť s rovnakou silou moje
telo.
„Dáš mi kľúče?“ Roztrasene
som mu ich podala a opäť sa pritúlila k jeho hrudi. Už nebol taký
studený. Moje telo ho zohrievalo. Vošli sme dnu. V apartmáne už bolo ticho
a tma. „Tvoj priateľ už asi zaspal,“ skonštatoval. Chcela som sa
s ním rozlúčiť na chodbe, no on otvoril dvere a niesol ma do izby. Zaprotestovala
som, keď som zbadal Jakea. Ale ten sa ani len nepohol. Uložil ma do postele,
ale ja som sa ho odmietala pustiť.
„Páčiš sa mi, Bells. Je mi
ľúto, že nemôžeme byť spolu, ale takto je to asi najlepšie. Som nebezpečný, už
dnes som ti skoro dvakrát ublížil.“ Nechápala som, no on mi nedovolil
prehovoriť. „Asi je to osud. No nikdy na teba nezabudnem.“ Vtisol mi bozk na
čelo a zložil moje ruky. Usmial sa a potom zmizol.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára