Skupina mladých delikventov je vyslaná z vesmírnej stanice späť na Zem, na ktorú už stovky rokov nikto nevkročil. Otázkou je, či sa dokážu preniesť cez svoje konflikty, aby prežili.

Post-apokalyptická sci-fi Prvých 100 od americkej spisovateľky Kass Morgan je niečím novým, čo tu ešte nebolo. Autorka vytvára svet zasadený stovky rokov do budúcnosti. Zem bola zničená nukleárnymi bombami a zostala rádioaktívna, takže poslední ľudia prežívajú na vesmírnej stanici. Život na nej však nie je ľahký, a to najmä pre stovku neplnoletých odsúdencov, ktorí sa trasú vo svojich celách. Vedia, že žiadnu druhú šancu na život už nedostanú a môžu jedine čakať na smrť. Náhle však prichádza rozhodnutie Rady, ktorá stovku posiela späť na Zem, aby zistili, či je na nej už možný život.

Príbeh sleduje štvoricu hlavných hrdinov, na prvý pohľad úplne odlišných ľudí, z ktorých každý pochádza z inej spoločenskej vrstvy, no jednu vec majú predsa len spoločnú – chcú zachrániť tých, ktorých najviac milujú.

Clarke Griffin sa ako zdravotníčka snaží, aby ich zo stovky čo najviac prežilo. Zároveň sa však musí vyrovnať so svojou minulosťou, kvôli ktorej urputne odmieta svojho bývalého priateľa Wellsa, ktorý ju zradil. 

Wells Jaha je kancelárov syn, vďaka čomu to nemá na Zemi práve ľahké. No prišiel sem len kvôli Clarke. Verí totiž, že práve tu by s ňou mohol začať nový život. 

Bellamy Blake by urobil všetko preto, aby zachránil svoju malú sestričku Octaviu. Dokonca by aj zabil. Zem mu ponúka dokonalé miesto pre ich nový začiatok, kde môžu byť obaja konečne slobodní. 

Glass sa podarilo uniknúť z výsadkovej lodi, ktorá mierila na Zem, aby mohla znovu vidieť svoju jedinú lásku. Musí sa však zmieriť s tým, že on už má inú. 

Na tejto knihe ma najviac zaujala skutočnosť, že na Zem nie sú vyslaní žiadni odborníci, ale sto mladých a neskúsených tínedžerov, ktorí musia bojovať o holý život. Zásoby jedla sa im rýchlo míňajú a oni sa musia naučiť loviť a postarať sa jeden o druhého. Popritom však môžu kedykoľvek umrieť na následky účinkov radiácie a súčasne zdolávajú nástrahy, ktoré na nich číhajú z každej strany. Kniha je plná okamihov, kde rozhodnutie jedného môže zmeniť všetko alebo rozhodnúť o živote a smrti.

Zároveň ako plus dávam aj fakt, že autorka ponechala Glass, jednu z hlavných hrdiniek, na stanici a my tak máme možnosť nahliadnuť do miestnej spoločnosti, ktorá je rozdelená na niekoľko vrstiev 

a jej zákony sú naozaj prísne. Glass sa musí vyrovnať s láskou a aj keď sa zdá byť jej život zase v normále, stále musí bojovať o to, čo je jej drahé. 

Na druhú stranu musím napísať, že čitateľský zážitok utrpel absenciou opisov. Či sa už jedná o opisy postáv – ako ich výzor – alebo o opisy stanice a samotnej Zeme, nachádzame ich tu len veľmi málo. Miesto toho prevláda konanie postáv a ich prejavy citov. Myslím, že ak by autorka vyrovnala túto nerovnováhu a kniha by sa zväčšila aj keby o 30 strán, rozhodne by to neuškodilo, práve naopak.

Ďalšou mojou výčitkou autorke tohto príbehu je príliš veľká „love story“. Nielen že autorke v niektorých prípadoch chýba trocha viac fantázie, príbeh je v podaktorých častiach príliš uponáhľaný a vy ani neviete ako, prečítate pár strán a už sa niekto s niekým bozkáva. Presne tieto scény, ktorých je tam požehnane mi pripadajú umelé a fádne. Niekto sa z niekým háda? Nebojte sa! O dve kapitoly sa už budú k sebe túliť ako dve fretky. Aj keď je zrejmá hlavná zápletka, ostatné konflikty akoby sa riešili priamo na bežiacom páse. 

Nakoniec však musím vyzdvihnúť rozdelenie knihy do prítomnosti a minulosti, ktorá je zasadená skoro do každej kapitoly a vyznačená iným typom písma. Takto nám totiž pomaly ozrejmuje detaily, ktoré by sme sa inak možno ani nedozvedeli. Vďaka týmto častiam totiž zisťujeme, aký bol predchádzajúci život hlavných postáv na vesmírnej stanici a prečo sa dostali do väzenia. 

A aby bol môj názor na túto knihu kompletný, musím porovnať knihu so seriálom. Ten bol natočený rok po vydaní knihy a, úprimne povedané, ani sa mi nechcelo veriť, že priamo autorka spolupracovala na scenári, pretože tieto dve veci majú asi takú podobnosť ako jablko a hrozno – obe majú jadierka a je to ovocie. Seriál od americkej stanice CW prevzal z pôvodného námetu názov, mená hlavných postáv a fakt, že sa jedná o stovku odsúdencov. Tu sa podobnosť končí a nič by sa nestalo, ak by som s pokojným svedomím vyhlásila, že ide o dve absolútne odlišné veci. Takže ak by ste sa zdráhali, či si najskôr prečítať knihu alebo pozrieť seriál, môžete sa rozhodnúť bez závislosti na druhom, aj keď posudzovať budete stále. 

Na záver by som zhodnotila knihu ako dobrú, pretože k veľmi dobrej jej ešte veľa chýba. Príbeh však vôbec nie je na zahodenie a rozhodne sa dá čítať, hlavne pokiaľ ide o nenáročnejšieho čitateľa.

Hodnotenie: 3 z 5